Využitie dubového dreva
Dubové drevo patrí oddávna k obľúbeným materiálom vzhľadom k jeho všestrannému využitiu v staviteľstve či pri výrobe nábytku. Medzi jeho základné vlastnosti patria tvrdosť, pevnosť a trvanlivosť. Zaraďuje sa medzi tvrdé drevá a v porovnaní s mäkkými drevami ako sú napríklad smrek alebo borovica sa vyznačuje tiež vyššou váhou na meter kubický. Z našich drevín dubové drevo dokáže najdlhšie vzdorovať poveternostným podmienkam a striedaniu sucha a vlhka. Vďačí za to uzatvorenej štruktúre buniek. Póry dreveného jadra sú zapustené tylózou, vďaka ktorej sa drevo stáva nepriepustným voči tekutinám. Vďaka zvýšenému obsahu tanínu, vytvárajúceho ochranný filter okolo buniek, je dubové drevo tiež veľmi rezistentné proti napadnutiu hmyzom alebo proti plesniam.
Age of oak – „doba dubu“
V anglicku po ňom pomenovali celé storočie, takzvanú „Age od oak“ – v preklade, „Doba dubu“, ktorá sa datuje medzi rokmi 1500 až 1600. Vyrábali sa z nich sudy, súčasti mlynov, piloty k mostom, lávky a rôzne iné výrobky, ktoré museli zvládať aj náročnejšie prírodné podmienky.
Povrchová úprava
Dub patrí k najžiadanejším surovinám na výrobu nábytku už oddávna. Jeho beľ rovnako ako aj jeho jadro majú typickú svetlohnedú farbu. Drevo je kruhovito pórovité so zreteľnými a pravidelnými ročnými kruhmi. Vyznačuje sa hrubozrnnými vláknami, pomedzi ktoré prestupujú tmavé, tenšie línie čiar, typické pre všetky druhy dubov. Pre vyniknutie prirodzenej štruktúry a farby dubového dreva je dôležitá kvalitná povrchová úprava.
Vhodné sú na to napríklad prírodné oleje a vosky, ktoré sú šetrné nie len k drevu, ale aj k životnému prostrediu. Drevo tak môže po nátere dýchať a zároveň krásne vonia. U nás najradšej používame oleje značky ODIE’S OIL, ktoré síce patria k drahším na trhu, dodajú však každému výrobku unikátny vzhľad a tiež vôňu.
História a symbolika
Stromy boli vždy obdivované pre ich dlhovekosť. Slovania napríklad verili, že v nich sídlia duše tých, ktorí zomreli, a mohutným stromom pripisovali určité sily. Najposvätnejším stromom Slovanov sa stal dub – imponoval im silou, mohutnosťou a tvrdosťou. K dubom nosili ľudia obety a roľníci sa pod nimi modlili a prosili o dážď. V osadách, kde nebol kostol, sa pod dubom konali cirkevné obrady.
V gréckej, rímskej a germánskej kultúre bolo jeho drevo používané na zakladanie živého ohňa, ktorému bola prisudzovaná svätosť a ochranná moc. Symbolické postavenie duba u Indoeurópanov sa prejavuje taktiež v jazykovej rovine.
Slovenské duby
Na Slovensku máme dva duby, ktoré si pamätajú kus našej histórie. Najstarší, vysoký 25 metrov (obvod kmeňa pri zemi 12 metrov), rastie v obci Dubinná v okrese Svidník. Jeho vek sa odhaduje na úctyhodných 800 rokov. Druhého starčeka, zhruba 400–ročný, tzv. Koháryho dub nájdete obci Kráľovce – Krnišov na úpätí Štiavnických vrchov. Sedemstoročný Dračí dub, mohutný víťaz ankety Strom roka 2022 z Lozorna, napríklad reprezentoval Slovensko v európskej súťaži stromov European Tree of the Year a skončil na historicky zatiaľ historicky najlepšom 2.mieste za poľským dubom Fabrykant. Jeho vek sa odhaduje na 160 -200 rokov.
Bahenný dub – vzácnosť, ktorá prežila civilizácie
Jeden z najvzácnejších, najstarších druhov dubového dreva na svete je močiarny, bahenný dub. Je to veľká vzácnosť, ktorej korene siahajú do dávnej minulosti. Vek močiarnych dubov môže siahať do neuveriteľných 7 000 rokov a jednoznačne vieme potvrdiť, že sprevádzali vývoj civilizácie od počiatku vzniku a stáli na samotnom úsvite ľudskej histórie. Podľa záznamov historikov a známych legiend má byť bahenný dub nositeľom akejsi magickej energie. Tá túto drevinu obkolesuje už tisícky rokov a ľudia verili, že v nej sídlia duše starovekých bohov. Už dlhé stáročia sa dokonca povráva, že predmety z bahenného dubu sú symbolom nekonečného života, energie a sily prírody.